Pri malom dieťati nás neprekvapí, že sa v noci pociká. Vo veku päť rokov už by ale podľa odborníkov malo byť dieťa schopné kontrolovať močenie v noci a v prípade potreby sa zobudiť. Odhady však konštatujú, že medzi päťročnými má približne každé piate dieťa ešte s nočným pomočovaním problémy. Nočné pomočovanie môže byť spôsobený mnohými faktormi: pomalším vývojom močového mechúra, stresom či nervozitou; medzi pomočujúcimi sa deťmi taktiež býva nadpriemerné percento citovo či telesne zneužívaných.
Vedci v USA uskutočnili porovnávaciu štúdiu, ktorej cieľom bolo zistiť, ktorý spôsob boja s nočným pomočovaním je najúčinnejší. Naproti sebe stáli predovšetkým lieky (z nich najrozšírenejším je desmopressan) a použitie rôznych pomôcok, ktoré na nočné pomočovanie upozorňujú signálom; štúdie používajúce ostatné metódy (hypnóza, akupunktúra) boli veľmi okrajové. Princíp „pocikávacích alarmov“ je jednoduchý: čidlo, ktoré reaguje na vlhkosť, je umiestnené priamo v posteli, a keď zaregistruje tekutinu, začne zvoniť, vibrovať, svietiť alebo inak dávať najavo, že je načase vstať a „odskočiť si“. Táto metóda je veľmi stará, používa sa takmer 70 rokov, ale podľa výskumov je taktiež najúčinnejšia.
Skúmaných štúdií, ktorých bolo 55, sa zúčastnilo takmer 2 500 detí. Tie z nich, ktoré po troch až štyroch mesiacoch používali zmenené alarmy, sa svojich problémov zbavili asi v polovici prípadov. Výrazne lepšie skóre mala táto metóda, ak sa kombinovala s behaviorálnymi technikami – ak sa teda súčasne nejakým spôsobom upravili návyky dieťaťa. Budíky síce účinkujú pomalšie, ich efekt bol však dlhodobý; oproti tomu pri liekoch, ktorých účinok sa dostaví rýchlejšie, sa komplikácie po vysadení mnohokrát vracajú.
A čo teda lekári odporúčajú? Podľa nich je najúčinnejšia kombinácia všetkých troch postupov: lieky, alarmy a behaviorálna terapia spolu by mali zabrať takmer u každého.